História obce

Polohopis

Krajná Bystrá sa rozprestiera v severnej časti Nízkych Beskýd, západnej časti Laboreckej vrchoviny vpravo od Ladomírky. Územie chotára je na hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 380 m a v chotári od 350 – 670 m. Okolie obce má členitý povrch a súvislý les s porastom buka, borovice a smreka. V obci sa nachádzajú sírovodíkové a metanové vody. Plocha obce zaoberá 894 ha.

Symboly obce

Erb

Erb obce Krajná BystráV zelenom štíte je strieborný kosák so zlatou rukoväťou zabodnutý v zlatom snope. Snop je prevýšený z horného okraja štítu vyrastajúcimi striebornými váhami so striebornými miskami. Je to poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1837, doplnený o atribút miestneho patróna sv. Michala. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. Erb obce bol prerokovaný obecným zastupiteľstvom v roku 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom: HR: K-227/2004.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Obec vznikla pri osídľovaní severnej časti Šarišskej župy v rokoch 1573 až 1598. V urbári Makovického panstva z roku 1618 je spomínaná ako Biztra, v roku 1586 ako Bisstra, v roku 1773 ako Bisztra, Bistre, v roku 1808 Krajna-Bisztra, Krajná Bystrá, v roku 1863 Krajnabisztra, v roku 1902 Krajnóbisztra, v rokoch 1907 – 1913 Krajnóbisztra, Bátorhegy. V roku 1920 Bystrá, Krajná Bystra, od roku 1927 dnešné pomenovanie Krajná Bystrá.

Obec v minulosti patrila do Makovického panstva, Šarišskej župy. Po vzniku ČSR bola súčasťou Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení bola súčasťou Východoslovenského kraja a Bardejovského okresu. Od roku 1968 patrila do novo vzniknutého okresu Svidník. Po vzniku Slovenskej republiky bola znovu začlenená do Prešovského samosprávneho celku.

V dôsledku ťaživej, neúnosnej hospodárskej a ekonomickej situácie a ťažkých prírodných podmienok došlo na začiatku 18. storočia k úteku poddaných. Značná časť obyvateľov odišla do južných časti Uhorska, ktoré bolo vyprázdnené po odchode Turkov. Časť obyvateľov vyrábala šindle zo smrekového a jedľového dreva.

Bolo to tiež i v časoch predmníchovskej republiky. V čase druhej svetovej vojny a vzniku Slovenského národného povstania v chotári obce pôsobila partizánska skupina, ktorá pripravovala podmienky na bezproblémový vstup Červenej armády na pomoc SNP. Nemci v dôsledku týchto skutočnosti, nechali obyvateľstvo vysťahovať a obec vypálili. Za aktívny boj proti fašizmu obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.

Po roku 1945 obyvatelia obce boli zamestnaní v priemyselných podnikov ako napríklad VSŽ, VSS v Košiciach, v Odevných závodoch vo Svidníku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu, stavebnom podniku vo Svidníku.

História obce zaznamenala niekoľko vysťahovaleckých odchodov.

Pamätihodnosti

  • Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

V Krajnej Bystrej je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý nie je v ideálnom stave a je súčasťou dedinského cintorína. 29 hrobov roztrusených po cintoríne nie je označených krížmi ani inými symbolmi. Mŕtvych vojakov pochovávali na cintoríne už počas vojny.

V dvadsiatich štyroch hroboch je pochovaných po dvoch, v štyroch hroboch sú pochovaní po troch a v jednom hrobe sú štyria vojaci. Tento hrob vznikol po exhumačných prácach 22. marca 1922.

Na vojnovom cintoríne je pochovaných tridsať rakúsko-uhorských vojakov a tridsať štyri vojakov cárskej ruskej armády. Identifikovaný bol rakúsko-uhorský vojak Alexander Linter. O vojnové hroby v medzivojnovom období sa staral Ján Hojda.

Obyvateľstvo

V roku 1787 mala obec 39 domov a 252 obyvateľov. V roku 1940 mala obec 63 domov a 329 obyvateľov. V obci tiež žilo 6 občanov židovského pôvodu. V roku 2004 v obci žilo 335 obyvateľov.

V obci Krajná Bystrá sa v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Babej, Baran, Berežný, Breznoščák, Capko, Cino, Cimba, Čonka, Dubivský, Džurban, Gaži, Goban, Gula, Hojda, Horvath, Hrinko, Humeník, Hušo, Fedák, Ferenc, Jambrozi, Jedinak, Jurečko, Lipinský, Litvák, Karala, Kosakowsky, Lorenc, Kačurjak, Krak, Macko, Maťaš, Matyás, Mazur, Mudry, Múdry, Noga, Novák, Senaj, Šoma, Štefan, Štefanov, Štefanco, Pánik, Popovec, Rodák, Rusinko, Sivák, Šamko, Vaňko, Vašuta, Urban, Vančišin, Weis, Zápotocký, Zásada, Zelizňák, Zelizňak a Želizňák.

Susedné obce

Krajná Poľana Nižný Komárnik Medvedie Hunkovce

Vodné toky

Cez obec preteká 6 km Hluboký potok, prameniaci pri štátnej hranici s Poľskom vo výške 460 m. Potok je pravostranným prítokom Ladomirky do ktorej sa vlieva poniže Krajnej Poľany vo vzdialenosti 1 km.